„Máš někoho?“ zeptala se. Škubl sebou, zaskočila ho. Nechápal, proč se v tak příjemnou chvíli chce zaobírat těmito věcmi. Jsou přece momentálně oba spokojeni, nebo se plete? Hladil ji po zpocených zádech, jeho oči nebloudily ve tmě, měl je zavřené. Konečky prstů vnímal každou kapku potu, cítil jak se spojují, užíval si to.

„Jak tě to napadlo? Já myslel, že jsi spokojená. Teda aspoň do teď.“ políbil ji do havraních vlasů.… [...]

9. Zadajte PIN kód.

Prebúdzala som skôr ako zvyčajne. Prečo? Lebo som sa jednoducho chcela vyhnúť Billymu. Samozrejme ani nie jemu osobne, ako tomu rozprávaniu o mojom živote. Dúfam, že aspoň do večera ho nestretnem alebo radšej vôbec. Mám som také neblahé tušenie ohľadom môjho sľubu. Určite nezabudol na ten rozhovor.

„Ááá.“  Nahlas som si zívla a rýchlo klipkala očami, aby som zahnala slzy, ktoré sa predierali von.

Potrebujem sa ísť osprchovať. Do paže. … [...]

1.Ranné stávania sú najťažšie.

(René)

„Dobré ráno všetkým spáčom. Bolo šesť hodín. Ako prvú si zahráme kanadskú kapelu Nickelback a ich slávny hit z filmu Spiderman . Len pre vás pesnička Hero, aby sme vám vylepšili stávanie a tiež vám pomohli začať tento deň s úsmevom na perách…“

Rozospato som rozlepil oči a rukou tresol po rádiu na nočnom stolíku vedľa mojej hlavy.

„Sorry chlapci. Mám vás rád, ale nie ako budík.“ Unavene som si … [...]

Poznámka autorky: Na žiadosť jednej vernej čitateľky som sa nakoniec k tejto kapitole dokopala. Upozornenie sú tam niektoré veci, ktoré by mali čítať  len ľudia +15. Nič hrozné to nie je (zatiaľ ), no pre istotu, aby sa niekto nepohoršoval. Ale už som si zvykla, že moje vekové obmedzenia väčšinou všetci ignorujú. Je to len na vás. Príjemné čítanie.

8. Začínajúce sa komplikácie.

Zamračila som sa a ruku si dala na … [...]

Jdu zatebou a ty tam nejseš,

kdepak jsi?

volám na tebe,

ale ty se neozíváš,

čekám na tebe,

a ty nepřicházíš,

je mi smutno,brečím ale,

nikdy mě neutěšuje!

nejsi tady bez tebe tu nebudu .… [...]

7.Niektoré búrky sú občas aj príjemné.

„Alex, poď nachvíľu dole?“ zavolala na mňa Valéria. Utekala som do kuchyne, odkiaľ som si predpokladala, že som počula hlas.

„Áno? Čo potrebuješ?“ Pozerala som na ňu, ako stála za hrncom, miešala polievku a zároveň krájala zeleninu.

Obdivujem ženy, ktoré dokážu robiť dve veci naraz, a ešte aj dobre.

„Vieš, ako sme sa rozprávali o tom, že čím mi zaplatíš?“Iba som prikývla. „Včera večer po našom rozhovore … [...]