9. Zadajte PIN kód.

Prebúdzala som skôr ako zvyčajne. Prečo? Lebo som sa jednoducho chcela vyhnúť Billymu. Samozrejme ani nie jemu osobne, ako tomu rozprávaniu o mojom živote. Dúfam, že aspoň do večera ho nestretnem alebo radšej vôbec. Mám som také neblahé tušenie ohľadom môjho sľubu. Určite nezabudol na ten rozhovor.

„Ááá.“  Nahlas som si zívla a rýchlo klipkala očami, aby som zahnala slzy, ktoré sa predierali von.

Potrebujem sa ísť osprchovať. Do paže. … [...]

1.Ranné stávania sú najťažšie.

(René)

„Dobré ráno všetkým spáčom. Bolo šesť hodín. Ako prvú si zahráme kanadskú kapelu Nickelback a ich slávny hit z filmu Spiderman . Len pre vás pesnička Hero, aby sme vám vylepšili stávanie a tiež vám pomohli začať tento deň s úsmevom na perách…“

Rozospato som rozlepil oči a rukou tresol po rádiu na nočnom stolíku vedľa mojej hlavy.

„Sorry chlapci. Mám vás rád, ale nie ako budík.“ Unavene som si … [...]

Poznámka autorky: Na žiadosť jednej vernej čitateľky som sa nakoniec k tejto kapitole dokopala. Upozornenie sú tam niektoré veci, ktoré by mali čítať  len ľudia +15. Nič hrozné to nie je (zatiaľ ), no pre istotu, aby sa niekto nepohoršoval. Ale už som si zvykla, že moje vekové obmedzenia väčšinou všetci ignorujú. Je to len na vás. Príjemné čítanie.

8. Začínajúce sa komplikácie.

Zamračila som sa a ruku si dala na … [...]

7.Niektoré búrky sú občas aj príjemné.

„Alex, poď nachvíľu dole?“ zavolala na mňa Valéria. Utekala som do kuchyne, odkiaľ som si predpokladala, že som počula hlas.

„Áno? Čo potrebuješ?“ Pozerala som na ňu, ako stála za hrncom, miešala polievku a zároveň krájala zeleninu.

Obdivujem ženy, ktoré dokážu robiť dve veci naraz, a ešte aj dobre.

„Vieš, ako sme sa rozprávali o tom, že čím mi zaplatíš?“Iba som prikývla. „Včera večer po našom rozhovore … [...]

6. Malá rada. Radšej nespievajte, keď to neviete.

Z ríše snov ma vytrhlo ranné ostré svetlo. Rukou som si prikryla oči a pokúšala sa opäť zaspať, ale môj mozog ma odmietol poslúchať a stále musel nad niečím rozmýšľať.

5. Divný rozhovor.

Neveriacky som naňho pozerala. Nebola som si istá, či nemám náhodou vidiny.

„Ahoj,“ pozdravil ma a stále na mňa pozeral bez mrknutia. Bože, prečo mi toto robí, ako ho mám teraz ignorovať, aspoň keby sa prestal usmievať. „Zase mi nebudeš odpovedať? Teraz s tebou udržiavam oční kontakt.“ Z hlasu mu bolo počuť výsmech, ale neprikladala som tomu veľkú váhu.

Sľúbila som si, že ho budem ignorovať, tak sa o to … [...]